O úvod večera sa postarali domáci Tatabojs. Takýto úvod mi celkom vyhovoval, a podľa reakcií aj ľudom v publiku. Svoj asi polhodinový set odštartovali skladbou Toreádorská otázka. Nasledovali skladby Pěšáci, Elišce, Attention_Aux_Hommes!,Trilobeat, Kluci kde jste. Svoje zdravo sebavedomé vystúpenie ukončili skladbou Vesmírná v celkom zaujímavej verzii. Napriek tomu, že sa novodobá tvorba Tatabojs čoraz viac vzďaluje môjmu vkusu, musím uznať, že na živo znejú stále výborne.
Krátko pred 21 hodinou nastúpili Smashing Pumpkins. Za mohutného uvítania fanúšikmi odštartovali SP asi dve a pol hodinový koncert. Niesom síce ortoxný fanúšik tejto formácie, ale je pravdou, že mám napočúvané niektoré albumy plus Corganové sólové počiny, takže som sa dosť na koncert tešil. Prvých 10 minút som si užíval asi 8 metrovú vzdialenosť od Billyho Corgana. Bolo zaujímavé sledovať tohto podivného hrdinu (hlavne) deväťdesiatych rokov z takej blízkosti. Prekvapilo mňa, že tento ostrielaný hudobník pôsobí na pódiu trochu neisto. Žeby išlo o klasického showmana nemôžem povedať, komunikácia s publikom bola skôr minimálna a dosť opatrná. Neviem do akej miery mám brať vážne novú zostavu SP, v každom prípade môj prvý dojem z tejto zostavy bol dosť komický. Jednak už len preto, že v kapele je opäť basgitaristka a takisto gitarista ázijského pôvodu. Už len toto je podľa mňa trochu nasilu. Žeby revival samých seba? Okrem toho nový gitarista, napasovaný do divného neforemného červeného obleku, neodvážil sa do polovice koncertu pozrieť do publika. Časom sa trochu uvolnil, ale inak pôsobil skôr ako ranené zvieratko. Naopak basgitaristka pôsobila veľmi suverénne a sympaticky, takisto bubeník Jimmy Chamberlin, ktorý je v kapele okrem Corgana jediný pôvodný člen. Kapelu dopĺňala klávesistka.
Koncert bol postavený zo skladieb z rôznych období kapely. Najväčší ohlas bol na skladbu Tonight a skladby z práve tohto albumu. Corgan za koncert vymenil asi 10 krát gitaru. Celkom pekný moment bol keď Billy odohral na španielke skladbu Perfect iba za doprovodu tamburíny. Veľka škoda že iba so španielkou odohral aj jeden z najväčších hitov 1979. Veru tu som čakal že sa snáď pridajú ďalšie nástroje, ale bohužial k tomu nedošlo. Akustika sa teda striedala s divokými gitarovými nášupmi, občas sa tempo zvolnilo. Niektoré momenty či skladby som vyložene nepochopil, občas som mal dojem že niektoré pasáže zneli už v iných skladbách, ale je pravdou, že nepoznám skladby z nového albumu a takisto ani rannú tvorbu pôvodných SP. Bohužial tie tvrďácke “pasáže” boli často nekonečne nudné a bolo nutné jednoducho počkať až kapela odohrá asi 40 krát dokola jeden akord a prejde do niečoho iného. Možno že koncertu uškodila akustika, u kludnejších skladieb to bolo ok, ale práve pri tvrdších pasážach bol zvuk miestami neznesitelný. Dosť mizerne vyznela aj inak geniálna Ava Adore, ktorá bola odhraná zbytočne rýchlo, naviac bola obohatená “hadrockovými” rifmi. Niektoré nášupové skladby však stáli za to, ale aj tak som mal dojem že Corgan je už dávno doma skôr v popových vodách. Nakoniec k tomu smeroval už od albumu Adore, nehovoriach o jeho sólových albumoch z posledných rokov.
Noví SP chcú byť pravdepodobne drsní rockeri ale nejako som im to v ten večer neuveril. Skôr som mal dojem že tento návrat SM bol tak trochu omyl. Priznám sa, že som čakal od SP zaujímavjší koncert a podľa reakcií ľudí okolo mňa som asi nebol sám. Výstižný bol komentár kohosi pri odchode, že “takto rozporuplný koncert som ešte nevidel”. Na druhú stranu som rád, že som mal možnosť vidieť akých takých SP s Billym Corganom a vrátiť sa na chvíľu nostalgicky o niekoľko rokov dozadu.